História

„Dúšok čistej vody zo studne našich predkov zahasí smäd v súčasnosti, zavlaží kvety budúcnosti.“

 Vážení návštevníci ,

v krátkosti Vám  približujeme niektoré momenty zo života, činnosti Mestskej knižnice Želiezovce. Zľahka sa pritom  opierame o niekoľko dejinných momentov.

Naše osídlenie malo trochu šťastia v histórii aj v tom, že prácu, živobytie  pre poddaných, poskytovala v stredoveku grófska rodina Eszterházy. Tu môžeme nájsť možno prvé stopy systematickej zbierky kníh, založenie obsiahlejšej knižnice, aj keď obmedzené v možnosti širšieho využívania. Eleonore Breunnerovej –potomka grófskej rodiny, exlibris môžeme vidieť v niektorých zachovalých knižných dokumentoch.

Ďalšie knižné zbierky na území mesta boli vytvorené v roku 1903 až 1907 v tzv. „Úri kaszinó“, kde v roku 1940 doktor Mozsáry József ako predseda podpísal v § 4 v stanovách zriadenie účelovej knižnice.

Vo „Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku“ zv.III sa dočítame na strane 378, že v roku 1907 bola založená „Knižnica remeselníckeho obchodného krúžku“ a mala 1031 zväzkov / Ipartársulási gazdasági kor/.

Od roku 1932 boli zriaďované aj školské knižnice napríklad v maďarskej reformátskej, i katolíckej školy / Református Elemi Iskola, Római Katolikus Népiskola /, aj meštianska škola s malou knižnicou / Magyar Királyi Állami Polgári Leány és Fiúiskola/.

Pán Komzsík József pri zriadení Okresného živnostenského spoločenstva v roku 1937 založil malú príručnú odbornú knižnicu / Járási Ipartársulat/ . V roku 1939 bola taktiež v Téli Gazdasági Iskola és Mezőgazdasági Szaktanácsadó állomás -  založená a využívaná odborná knižnica. Tieto školské knižnice zanechali po sebe v rodinách želiezovčanov mnoho kníh a v nich samozrejme i vzácne pečiatky týchto inštitúcií.

Koncom vojny bolo želiezovské „Kaszíno“ zbombardované a zbytky kníh z knižnice sa dostali do súkromných rúk, žiaľ k nám do zbierky vzácnych tlačí sa nedostali.

Ďalšie roky po vojne, v 50-tych rokoch sa zriaďovali prvé knižnice, Želiezovce boli mestom okresným a mali svoju Okresnú ľudovú knižnicu, tu na námestí, zachovali sa nám pôvodné pečiatky, prírastkové knihy. Fotografie z tejto doby máme už v našom albume, prvou riaditeľkou bola pani Alžbeta Herzová. Rok 1960- po zrušení okresu zostala Mestská ľudová knižnica v nových priestoroch na Mierovej ulici po bývalom Okresnom súde s 2 pracovníkmi.

Ďalšie kroky zachytáva už aj mestská kronika, ktorá píše aj o počte kníh, čitateľoch, podujatiach a to až dodnes.

V roku 1986 po rekonštrukcii tohto krídla budovy MsÚ sme mohli tvorivejšie pracovať, aj pre dostatok miesta. Získali sme granty cez rôzne nadácie, z ktorých sa mohla dopĺňať čiastočne modernejšia technika. Rozšírili sme činnosť o niektoré nie síce profesionálne knihovnícke činnosti, ale zato s finančným prínosom do rozpočtu a to burza - antikvariát, kníhkupectvo, servis mestského rozhlasu.

Dnes je nám tu už pomaly tesno, pribudla malá výstavná sieň, internetové služby pre verejnosť. Z organizovaných podujatí spomeniem len cyklické a to: súťaž pre mládež Dobšinského posolstvo a adekvátna „Mezei bokréta“ s vianočným vyhodnotením, Cena Mestskej knižnice v medzinárodnej súťaži Ex libris, literárne kaviarne so vzácnymi osobnosťami, výstavy, vernisáže a pod.

Veríme, že nás naši čitatelia - používatelia majú radi a zachovajú nám aj naďalej svoju priazeň, veď sme tu pre všetkých našich občanov.

Dnes počítame už nad 36 tisíc zväzkov, nad 50 tis. výpožičiek, 1200 používateľov , do 100 organizovaných podujatí. Sledujte a využívajte našu stránku a dozviete sa viac.